Ľudské správanie v psychologickom experimente a v bežnom živote sa môže značne líšiť, čoho dôkaz priniesol Stanley Milgram v roku 1963, ktorý bol psychológom na Yalskej Univerzite a jeho pokusy mali za úlohu zmerať ochotu účastníka poslúchať autoritu, ktorá mu káže robiť niečo, čo môže byť v rozpore s účastníkovým osobným presvedčením a hlavne svedomím.

Stanley Milgram

Metóda experimentu

Účastníci na tento pokus boli získavaní prostredníctvom inzerátov v novinách za prísľubom finančnej odmeny. Experiment sa odohrával v dvoch miestnostiach Yalskej Univerzity, mal trvať jednu hodinu a účastníkmi boli muži od 20 do 50 rokov najrôznejšieho stupňa vzdelania od nedokončenej základnej školy až po doktorský titul.

Inzerát

 

Pri pokuse bol vždy prítomný experimentátor, nezainteresovaný účastník a navonok aj ďalší nezainteresovaný účastník, ktorý bol však v skutočnosti herec a experimentátorov spoločník. Experimentátor na začiatku rozdal dva papieriky, pričom na jednom malo byť napísané „žiak“ a na druhom „učiteľ“. V skutočnosti na oboch bolo napísané „učiteľ“ a herec len prečítal „žiak“ aby bolo zaručené, že účastník bude vždy učiteľ. Po tomto boli žiak a učiteľ rozdelení do dvoch rôznych miestností, mohli sa počuť ale nie vidieť.

Teraz už mohli ísť testovať účinok trestu na spôsob učenia.

„Učiteľovi“ bol na začiatku daný 45 – voltový elektrický šok ako ukážka toho, čo dostane „žiak“ počas experimentu za nesprávnu odpoveď. Potom dostal učiteľ zoznam, kde boli dvojice slov. Všetky ich prečítal žiakovi. Potom vyslovil len jedno z dvojice slov plus 4 možnosti slov, ktoré s ním môžu tvoriť dvojicu. Ak žiak odpovedal správne, pokračovalo sa v učení, ak nie, dostal elektrický šok, ktorý sa každou nesprávnou odpoveďou zvyšoval o 15 voltov. Subjekt, alebo učiteľ, bol presvedčený, že ide o naozajstné elektrické šoky. V skutočnosti tam ale žiadne neboli. Spojenec spustil magnetofón spojený s generátorom elektrošokov, ktorý prehrával nahrané zvuky pre každú úroveň šoku. Herec po zvyšovaní voltov začal búchať do steny a kričať. Potom začal kričať o srdcových problémoch a ďalej nereagoval. V tomto bode experimentu veľa ľudí chcelo pokus pozastaviť a presvedčiť sa, či sa žiakovi nič nestalo. Niektorí ale pokračovali ďalej, po tom, ako boli uistení, že nebudú braní na zodpovednosť. A ak náhodou chcel subjekt úplne ukončiť experiment, tak dostal sériu slovných povzbudení:

  1. Prosím Vás, pokračujte.
  2. Experiment vyžaduje, aby ste pokračovali, prosím vytrvajte.
  3. Je nevyhnutné, aby ste pokračovali.
  4. Nemáte na výber, musíte pokračovať.

Ak nepomohli, experiment bol zastavený. Pri dokončení experimentu bol zastavený až po tom, ako žiak dostal maximálny 450 – voltový šok 3x po sebe.

V červenej miestnosti "žiak" a v modrej experimetátor a "učiteľ"

 

Výsledky

Pred samotnými pokusmi Milgram urobil prieskum medzi kolegami psychológmi o tom, aké by mohli byť výsledky. Jednohlasne sa zhodli, že sa určite nájde iba zopár sadistov, ktorí budú schopní udrieť maximálnym napätím.

Avšak po realizácii experimentu sa ukázalo, že až 65% subjektov bolo schopných ísť v experimente až do úplného konca, napriek tomu, že to robili s nepríjemnými pocitmi.

Boli realizované aj rôzne obmeny experimentu po celom svete a všade boli dosahované podobné výsledky. Neskôr boli prevedené aj ďalšie meta-analýzy výsledkov opakovaných prevedení experimentu Thomasom Blassom z Marylandskej Univerzity. Zistil, že percento účastníkov schopných zasadiť smrteľné elektrošoky je konštantné medzi 61 – 66%.

 

Princíp experimentu

Stanley Milgram sa narodil v roku 1933, keď sa dostali k moci nacisti, bol židovského pôvodu a mal príbuzných, ktorí zažívali v táboroch peklo. Sledoval proces s Adolfom Eichmannom, popredným nacistom, ktorý plánoval tábory, kde cez druhú svetovú vojnu zomierali milióny ľudí. A kto má niečo také na svedomí musí byť predsa sadista a fanatický prívrženec nejakej zvrátenej ideológie. Eichmann bol však nevýrazný muž v okuliaroch, ktorý neoplýval výraznejším intelektom. Pri súdnom procese si vypočul svoju obžalobu a zopakoval ju. Výčitky svedomia nemal. Len počúval príkazy a plnil ich. Do akej miery sú teda títo „sadisti“ vinní? Možno ich ospravedlniť tým, že si len plnili svoju povinnosť a poslúchali rozkazy zhora? Zistiť, či sa k zločinu uchýli skôr sociopat alebo aj hocikto, kto len plní paragrafy bez toho, aby si kládol otázku, čo vlastne znamenajú sa snažil zistiť Milgram v tomto svojom experimente.

Adolf Eichmann

 

Tento experiment Milgrama preslávil, vzniklo o ňom niekoľko filmov a dokumentov. Prvý natočil sám Milgram. Na druhej strane sa ale stretol s veľkou nevôľou a kontroverznými reakciami, kvôli tomu, že dobrovoľníci mohli byť vystavení veľkému emočnému nátlaku a stresu kvôli tomu, že iným spôsobujú bolesť. Avšak väčšina subjektov neskôr Milgramovi ďakovali za to, že mohli nahliadnuť do temných zákutí svojej duše.

 

 

 

 

Zdroje: all-that-is-interesting, en.wiki, simplypsychology