Rukopis obsahuje 240 strán, ktoré sú rozdelené do rozličných častí o botanike, astronómii, biológii, kozmológii a farmakológii. Poslednú časť zrejme tvoria recepty. Kniha mala pôvodne viacej strán, ktoré sa stratili. A čo je na knihe také zvláštne? Rastliny nakreslené v knihe sa nepodobajú na flóru, ktorá sa vyskytovala na Zemi. Šifru písma sa dodnes nepodarilo rozlúštiť a ťažko určiť, čo znamenajú aj ďalšie kresby v knihe. Radiokarbónová skúška preukázala, že rukopis bol napísaný v 15. storočí. Voynichov rukopis vlastnilo niekoľko majiteľov. Za prvým zaznamenaným vlastníkom by sme nemuseli chodiť ďaleko, bol ním pražský alchymista Jiří Bareš. V roku 1666 požiadal rektor pražskej univerzity Jan Marcus Marci nemeckého lúštiteľa šifier Athanasia Kirchera, aby mu pomohol odhaliť tajomstvo knihy. V roku 1866 zväzok kúpil rád jezuitov. Neskôr sa dostal do rúk americkému starožitníkovi Wilfridovi Michaelovi Voynichovi, po ktorom kniha dostala svoj názov.
Počas tejto dlhej doby sa vyskytlo niekoľko teórii o autorstve a zakódovanom význame. Dnes si bádatelia nad Voynichovým rukopisom lámu hlavu aj naďalej. Autorstvo pripisujú stredovekému filozofovi Rogerovi Baconovi, alchymistovi Edwardovi Kellymu, či osobnému lekárovi cisára Rudolfa II. Jacobusovi Sinapiusovi. Jedným z autorov by mohol byť aj geniálny Leonardo da Vinci. Jedna z teórii dokonca pripúšťa fakt, že tajomný rukopis mohol byť schválne vytvorený ako podvod. Tak, či onak fascinácia Voynichovým rukopisom pretrváva niekoľko storočí.     

zdroj: časopis 100+1
zdroj foto: wikipedia  sci-news