Napríklad taký francúz Honoré čakal. Sedel na stoličke, trnuli mu nohy a čakal, kým mu fotoaparát, alebo skôr drevená krabica na nožičkách vytvorí jeho fotografiu. Po štyroch hodinách, ktoré sa vliekli ako večnosť, mu pán fotograf oznámil, že je to hotové. Čiernobiela fotka bola na svete.

Úplne prvým základom fotografie sa venoval už Aristoteles, ktorý zhruba v roku 350 pred Kristom opísal pincípy tzv. camery obscury. V 15. storočí sa týmto zaoberal aj Leonardo da Vinci a neskôr aj Isaac Newton.

camera obscura

Francúz, ktorý na svoju fotografiu čakal "len" 4 hodiny, mohol ešte hovoriť o šťastí. V predchádzajúcom období totiž úplne prvé snímky vznikali oveľa dlhšie. Fotka s názvom "Pohľad z okna" v La Gras z roku 1826 vznikala až osem hodín. Bola vytvorená francúzskym vynálezcom menom Joseph Nicéphore Niépce a vytvoril ju pomocou camery obscury - primitívna drevená debnička s otvorom pre šošovku, vo vnútri s kovovou doskou s nánosom asfaltu. Jednalo sa o prvý fotoaparát so šošovkou. Táto fotografia bola považovaná za najstaršiu na svete, avšak v roku 2002 bola objavená ešte jedna, ktorú Niépce vytvoril v roku 1825. Je na nej reprodukcia kresby mládenca, ktorý vedie koňa. Francúzsky vynálezca ju vytvoril tak, že papier nechal s využitím slnečného žiarenia presvietiť na litografickú dosku, ktorá sa nachádzala vo vnútri camery obscury.

Joseph Nicéphore Niépce (1765 - 1833)

Fotografia "Pohľad z okna", ktorá zachytáva dvor statku Niépceho. Exponovala sa dlhých osem hodín.

Reprodukcia kresby chlapca s koňom

 

Joseph Niépce sa neskôr spojil s ďalším francúzskym vedcom Louisom Daguerrom a snažili sa spolu zdokonaliť fotografický proces. Úspech prišiel až po Niépceho smrti, kedy už Daguerre spolupracoval s Niépceho synom. V roku 1839 si dali spoločne patentovať princíp tzv. daguerrotypie (k vyvolávaniu obrázkov slúžili životu nebezpečné ortuťové výpary), na ktorú mal vynálezca prísť úplnou náhodou. Prehraboval sa v skrini, kde našiel zabudnutú osvietenú litografickú dosku, na ktorej sa pôsobením ortuťových výparov z rozbitého pohárika objavila zabudnutá fotografia.

Najstaršia dochovaná daguerrotypia Louisa Daguerra

Vďaka tomuto objavu nastal veľký boom fotografie. Maliari a portrétisti teda začali postupne upadať do zabudnutia a vo fotografických ateliéroch si ľudia podávali kľučku. A nevadilo im ani to, že sa snímky exponovali niekoľko hodín, na čo museli bez pohnutia čakať. Ich prvá luxusná fotka im stála aj za hodiny bolestivého sedenia zatiaľ čo bola ich hlava a končatiny pripútané ku kreslu.

Reklama na fotenie pomocou "daguerrotypie"

Abraham Lincoln odfotený pomocou "daguerrotypie"

                                                                                                                                                                                        

Výskum však išiel dopredu a anglický vedec William Fox Talbot si v roku 1841 nechal patentovať proces kalotypie. Tento krát išlo o techniku, kde pomocou obyčajného papiera natretého roztokom dusičnanu strieborného, jodidu draselného a kyseliny gallovej vznikol negatív, z ktorého už potom bolo možné vytvoriť neobmedzené množstvo fotografií. Aj tento postup bol ale prekonaný a to presne o desať rokov angličanom Frederickom Scottom Archerom, ktorý vytvoril dokonalý negatív na sklenenej doske. Túto techniku ešte neskôr v roku 1871 vylepšil ďalší angličan Richard Leach Maddox pomocou potravinárskej želatíny, ktorá zaručila negatívu oveľa dlhšiu životnosť.

Titulná fotka: "Du Temple Boulevard" zhotovená Louisom Daguerrom v Paríži v roku 1838.

 

 

Zdroje: mesačník History, http://www.wikipedia.org/