Na začiatok si dáme krátky úvod, v ktorom by sme sa mali trocha s kapelou oboznámiť. Zoči Voči je slovenská hudobná kapela z mesta Nitra hrajúca akúsi zmes štýlo akými sú metalcore, punk rock, hardcore a časom vo svojej tvorbe ohohatili tieto štýly o prvky popu. Prvá myšlienka založiť kapelu sa datuje do rokou 2003, no samotná kapela vzniká v októbri 2004. Kapela vzniká v zostave Michal Žiťnanský ( spev, gitara ) , Filip Miko ( basgitara, spev,scream ) , Samo Jančo ( spev, gitara ) a Vlado Kovár ( bicie ) .  V začiatkoch hrá kapela zväčša covery od slovenských kapiel ako je Zóna A, Konflikt, či Iné kafe, ktoré aj ovplyvnili ich tvorbu. V roku 2005 vychádza prvé demo, nasledované ďalsími dvoma. Kapela zmenila 2 krát zostavu, čo sa týka postu gitaristu. Sama najskôr nahradil Coney vlastným menom Michal Rybanský, ktorého následne nahradil Jano Pisoň, ktorý funguje s kapelou dodnes. Prelomový rok pre kapelu bol rok 2010 kedy vydávajú svoj debutový album Stebou idem ďalej, ktorý vystrelil kapelu okamźite hore. Nájdete na ňom ich najznámejšie hity ako sú napríklad S tebou či Idem ďalej. Kapela mimo albumu singel Stratený, ktorý bol obohatený aj vizuálnou stránkou a taktiež aj singel 2012.

 

Po tomto albume sa kapela dostáva do povedomia celého československa a stáva sa rovnocennou kapelou pre ostatné česko-slovenskej scény. V roku 2011 dokonca uzatvára ako prvá kapela zmluvu s Moster Energy a vydávajú nový album Nikto z nás nieje bez chýb. Album mal taktiež velký úspech, ako predošlý, takže na jeseň 2013 vychádza ďalší album Milovaní-Nenávidení, ktorý dokonca obsahuje featuring s rapperom Egom ku coveru skladby Deti stratenej generácie.

Tak a v tomto roku vyšiel ich najnovší počin a to je album Audioheroin, ktorý je „akustický“ a obsahuje vydarené novinky a zopár prerábok, tvrdých svižných hitov. Rád by som Vám ho teda trocha predstavil a odporučil, alebo neodporučil. Zaujímavosťou je, že album krstili Páni z kapely Elán, Jožo Ráž a Ján Baláž. Na začiatku nás privíta akási akusticko-elektronická verzia skladby Čerešne. Skladba začína veľmi príjemne a postupm času sa pridáva elektronický podmaz, ktorého bicie časťami primomínajú  tzv. DnB  ( Drum and Bass ) . Celkovo prerábku tejto skladby ja osobne považujem za velmi vydarenú a radím ju medzi najlepšie na albume.

 

Ďalej nás privíta ich asi najúspešnejšia novinka Klamem. Príjemná klavírová skladba s textom o láske, ktorý v podstate u Zoči Voči absolútne neprekvapí, pretože iné texty sa u nich ťažko hľadajú, ale na druhej strane ani nesklame a pesnička je celkovo veľmi príjemná a podarená.

 

Ďalej sa nám do ucha dostane cover verzia inak tvrdej skladby Láska – Nenávisť, ktorá sa mne osobne v originále veľmi páči. Čo sa týka tejto cover verzie, niesom toho istého názoru. Pieseň je moc naťahovaná, teda čo sa týka spevu a mne to absolútne nesedí. Túto pieseň ja osobne považujem za veľmi nepodarenú, ale 100 ľudí 100 chutí a verím že skalný môj názor nezdieľajú, ale tým sa páči všetko. Koniec koncov, posúdte sami.

Ďalšia pieseň na albume je opäť novinka s názvom Zmluva s diablom. Táto pieseň nie je zlá, je celkom podarená, mimochodom v refrénoch s vokálom spevačky zo skupiny Borra. Ako som vravel pieseň je fajn, akurát mi vadí veľmi popový nádych pesničky, teda aspoň osobne premňa. Čo sa týka textu, tak isto ako aj ostatné pesničky, je aj táto samozrejme o láske. Ako inak.

Ďalej tu máme veľmi vydarenú novinku a tou je skladba Romantik. Veselo pesnička s prvkami ska na začiatku, no postupne sa dostaneme zasa k počítačovej elektronike. Ale celkovo je to veľmi podarené, veselé a čo sa týka textu tak je taktiež o láske, ale v povznesenom duchu.

Tak a ďalej tu máme ďalšiu dávku obrovskej nefalšovanej romantiky v podaní piesne Ariela. Text je  krásne zamilovaný a pojednáva o láske „morskej panny“ a povedzme nejakého chlapíka sťa blúdivý kapitán, alebo beznádejne zamilovaného chlapca do kreslenej postavičky. Ale pesnička je v skutku fajn, ale čo sa týka mojej šálky kávy, tak toto to nieje.

Pri ďalšej piesni sa mne osobne rozum zastavil, ako aj pri piesni Láska-Nenávisť. „S tebou“ je podľa mňa jedna z najprelomovejších piesní vo fungovaní kapely, ktorá ich vystrelila závratne ako sa hovorí hore.Poriadny nával nejakého „punk-core“ žánru a screamu a vznikla z toho akási premňa nepodarená zmes opäť nejakej počítačovej elektroniky a akustických nástrojov. Jedine vyzdvihujem a veľmi sa mi páči klavír v refréne. To je asi jediná časť ktorá ma dostane a naozaj sa mi páči. Koniec koncov si porovnajte obe verzie.

 No a dostávame sa k piesni „Spoveď“ , ktorú na albume považujem ja osobne za najhoršiu. Sipeva, alebo v podstate slohy „rappuje“ do akustickej gitary gitarsta Jano Pisoň a musím povedať, že jeho predošlý počin „Aj keď“ na predchádzajúcom albume už nebol z mojej šálky ale bol omnoho lepší a stál za viacej ako toto. Zmes toho „rappíku“ a popíkového spievaného refrénu nemôže moje uško nejako úplne pochopiť a stráviť. Možno Vám sa to páči ( skalným samozrejme, ktorí ma za tento názor ukrižujú zaživa a povedia, že neviem o muzike nič ) , ale pri všetkej úcte pre mňa toto nie je.

Ďalej pieseň „Slovami opísať“ , ktorá je premňa druhá najvydarenejšia, čo sa týka akustického coveru potvrdšej gitarovej piesne. Kto tú pieseň pozná a má ju rád, neuškodí mu ani tento druh piesne a myslím, že s ním bude spokojný.

 Ďalšia pieseň „Selfie“ je asi najviac usmievavou vecou na tomto albume. Pojednáva o dnešnom modernom svete sťa televízne „Shopingové maniačky“ s maminkinou kreditkou, s ktorou sa je treba odfotiť v skúšobnej kabínke na čele s „handrami“ čo si aj tak nekúpi a moderné deti čo sa nepochopiteľne non-stop fotia a čo je najhoršie, tak najčastejšie sami seba v pózach sťa Rocky Balboa pred nástupom do materskej škôlky a záleží im len "palčekoch hore" na sociálnych sieťach. Pesnička pobaví a je veľmi počúvateľná.

 

 Posledná pieseň na albume je pieseň Stratený, ktorú netreba opisovať a nič o nej vravieť, pretože ju všetci opustení a uplakaní stále dokola počúvate. Pri tejto ďalšej „naťahovačke“ si poplačete ešte viacej. Čo sa týka mojej osoby – nie.

Keď si to teda zhrnieme, tak na albume nájdeme asi 75% nespútanej romantiky, jeden popoví rappík a zopár usmievavých piesní. Ale keď to celkovo zhodnotím, tak album ma nijako nenadchol, ale na druhej strane ani nesklamal. Pre mňa taký priemer, ale plus je za to, že chalani experimentujú a snažia sa svojim fanúšikom dodávať stále niečo nové a posúvajú sa ďalej. Bodami by som ho ohodnotil na 6/10.